Rozhovor s Richardom Likavčanom, obchodným riaditeľom spoločnosti DEMA Senica, a.s.

#yousmilewhenyoucycle, News Komentáře nejsou povolené u textu s názvem Rozhovor s Richardom Likavčanom, obchodným riaditeľom spoločnosti DEMA Senica, a.s.

Nie je to tak dávno, keď si ľudia kupovali horské bicykle bez ohľadu na to, či plánujú jazdiť najmä po asfalte, v meste, na nákupy alebo do práce. Ako to vyzerá dnes?

V dnešnej dobe už badať, že mnohí pochopili, že pokiaľ sa chcú presúvať na bicykli, alebo športovať, alebo len rekreačne jazdiť a spoznávať popri tom prírodu, je dobré mať pre ten ktorý účel vhodný bicykel. V minulosti skutočne slúžil horský bicykel, ako univerzálny dopravný prostriedok. Bol častokrát lacnejší, lebo nemal príslušenstvo, ktoré by síce majiteľovi prinášalo vyššiu úžitkovú hodnotu, ale zároveň aj vyššiu cenu. Ale nebolo to vždy len o cene. Bola to daň dobe, kedy sa na bicykel pozeralo ako na lacný dopravný prostriedok. Horské bicykle boli niečo ako šuštiakové tepláky, istý symbol doby spojený s estetickým deficitom. Dnes sa bicykel stáva dôležitou témou. Nielen ako moderná alternatíva dopravy, ale aj ako súčasť aktívneho využívania voľného času. Pochopilo sa, že pre každý druh použitia, je vhodné mať adekvátny bicykel. Dnes je teda možné stretnúť ľudí, ktorí majú viac bicyklov a používajú ich presne na to, na čo sú určené. Čím viac človek bicykluje, tým viac zisťuje, aké je dôležité mať správny bicykel. Moderné technológie dnes umožňujú bicyklovanie v najrozmanitejších podmienkach a tiež prinášajú príležitosti pre starších, ktorí často krát už o bicyklovaní ani neuvažovali.

Sú v tomto smere zásadné rozdiely medzi preferenciami zákazníkov na Slovensku a v iných krajinách?

Najdôležitejší rozdiel je podmienený dopravnou infraštruktúrou. Sú krajiny, kde sa drvivá väčšina bicyklov používa ako dopravný prostriedok. Stačí si spomenúť na Holandsko, Nemecko alebo Dánsko. V krajine, ako je napríklad Rakúsko,  je bicykel hlavne športovým nástrojom. Ale tu si treba uvedomiť, že je to podmienené aj celkovým nastavením obyvateľstva k športovaniu. Prakticky každá krajina má svoju bicyklovú kultúru, ktorá je niečím špecifická. U nás je horský bicykel stále číslo 1. Na chrbát mu dýchali takzvané krosové bicykle, čo bolo podobné aj v Českej republike. V súčasnosti krosové bicykle, ktoré boli vnímané ako univerzálne, t.j. na cestu aj ľahký terén, strácajú svoju pozíciu a posilňuje sa segment horských bicyklov v niektorých špecifických kategóriách, ako je napríklad kategória s rozmermi kolies 29“. Rastie dopyt po typických mestských bicykloch. Napriek tomu, že u nás nie sú ešte podmienky porovnateľné s rozvinutejšími krajinami, je poznať príklon k trendom, ktoré naznačujú, že dopyt sa posúva smerom k veľmi aktívnemu a uvedomelému používaniu bicyklov a bicykel sa stáva stále viac dopravným prostriedkom.

Dema podporila projekt Ulica pre všetkých, tento rok ste sa stali hlavným partnerom celoslovenskej súťaže Do práce na bicykli. Súvisí to so spomínaným rozmachom využívania bicyklov ako dopravného prostriedku?

Áno, je prirodzené, že sami hľadáme inšpiráciu pre náš ďalší rozvoj práve v očakávaniach našich zákazníkov. A keď nechceme len čakať, tak sme privítali možnosť aktívne prispieť k formovaniu postojov verejnosti k problematike cyklodopravy. Osobne to vnímam aj ako presah do rôznych iných spoločenských tém. Ak chceme mať okolo seba prostredie, ktoré bude poskytovať dostatok príležitostí pre cyklistiku, musíme pomôcť presvedčiť o tom kompetentných, ktorí rozhodujú o urbanistických projektoch. A čím iným, ako masou ľudí, ktorí radi bicyklujú a vnímajú bicyklovanie ako súčasť svojho každodenného života, sa to dá efektívnejšie?

Rozvoj cykloinfraštruktúry a cyklodopravy je v kompetencii najmä miestnych samospráv. Prvý servisný cyklostojan v Senici sa však objavil pred Vašou podnikovou predajňou.

Žiaľ, často krát je to práve tak, že tí, ktorým by malo najviac záležať na tom, ako vyzerajú mestá, sú mnohokrát bezradní alebo prehliadajú príležitosti. Napríklad pre Senicu, ktorá je urbanisticky veľmi nešťastne riešená a doprava kolabuje každé ráno a poobedie, je cielená stratégia cyklodopravy ideálnym riešením. Senica je malé mesto, na bicykli sa dá prejsť doslova za niekoľko minút. Nie sú tu však vybudované žiadne cyklochodníky, a to dokonca ani k novým priemyselným objektom, kde bola možnosť ich zakomponovania do projektových riešení. Náš stojan je len malým príspevkom pre obyvateľov. Som presvedčený, že mesto by mohlo zabezpečiť niekoľko stojanov, ktoré by určite boli využívané. Napríklad do škôl, na sídliská, obchodné centrá alebo pred novo zrekonštruovanú plaváreň. Určite by si tento príklad osvojili aj väčší zamestnávatelia v meste. Najmä v školách vidím obrovskú príležitosť v tom, ako už deti viesť k bicyklovaniu, ale hlavne k zodpovednosti a zručnosti pri servisovaní a údržbe bicyklov.

Nemáte obavy, že Vám servisný stojan, ktorý môžu ľudia využívať zdarma, odoberie zákazníkov na opravu a údržbu bicyklov?

Túto obavu nemáme. Jedná sa o základný servis, niečo ako prvá pomoc. Bicykle sa stávajú stále sofistikovanejšie. Servisné centrá sa budú sústreďovať práve na také činnosti, ktoré si zákazník nebude vedieť vykonať sám.

Čo si myslíte o trochu kontroverznej téme povolenia vstupu cyklistom do peších zón alebo jazdy po chodníkoch?

Téma je kontroverzná iba pri nepochopení sa zúčastnených strán. Bicyklovanie je ekologický spôsob dopravy, ktorý nezaťažuje okolie hlukom, emisiami. Aký je rozdiel medzi bežcom, ktorý má slúchadlá s hudbou a ohľaduplným cyklistom? Pre svoje okolie je rozhodne menej nebezpečný práve ten ohľaduplný cyklista. Ak cyklistom umožníme vstup do peších zón, zrýchlime ich presun, odľahčíme iné cesty. Je to ale v prvom rade o pravidlách a ohľaduplnosti. Tam, kde sú možné riešenia odčlenenia alebo vyhradenia cyklochodníkov, tak je to bez problémov. Nedá sa generalizovať, ale vo všeobecnosti si myslím, že treba používať hlavne zdravý rozum. Vo svete je veľa príkladov, ako sa to dá. Netreba vymýšľať nič nové, len sa nechať inšpirovať.

Aký je Váš názor na otázku prestíže resp. spoločenského statusu bicykla?

Toto je veľmi široká otázka. V nie tak dávnej minulosti to u nás bolo tak, že kto nemal na auto, bol ako keby spoločensky menejcenný. Dnes si mladý ľudia netúžia kupovať autá. Hľadajú iné hodnoty. Auto sa čoraz menej stáva statusovým symbolom. Bicykel v minulosti zohral veľkú spoločenskú úlohu. Masový rozmach bicyklov umožnil zrovnoprávnenie zástupcov rôznych spoločenských vrstiev, dokonca významne prispel k zrovnoprávneniu žien. Je to fascinujúci príbeh vynálezu, ktorý vo svojej jednoduchosti doposiaľ nebol ničím prekonaný. Bicykel prispel k mobilite pracovnej sily a dokonca sa stal dôležitou súčasťou rozvoja mnohých regiónov. Dnes bicykel plní aj iné funkcie. Obzvlášť, ak sa stáva športovým nástrojom, stáva sa pre majiteľov doslova až kultom. Ako v čomkoľvek podobnom, je možné aj tu vysledovať nezdravé správanie. Toto je vždy ale o osobných preferenciách. Ale najpodstatnejšie je, že bicykel dnes už ľudí viac spája, ako rozdeľuje. Sme ohľaduplnejší na cestách aj v prírode. Stále viac sa stáva modernou alternatívou dopravy a výrazom životného štýlu.

Zohrávajú v tomto smere pozitívnu úlohu aj elektrobicykle?

Elektrobicykle sú dôležitým míľnikom. Prinášajú nové riešenia, možnosti a príležitosti. V našich slovenských podmienkach je ešte ťažko vnímať z pohľadu zákazníka, čo elektrobicykle už dnes znamenajú. Prichádzajú však v dobe, kedy sa prirodzene stávajú súčasťou nových urbanistických riešení, vytvárajú možnosti a motivujú pre aktívny pohyb väčší okruh obyvateľstva, čím generujú dopyt po rôznych službách napríklad aj v cestovnom ruchu. Sú pri nich aplikované najnovšie technické riešenia a už sa stávajú zaujímavými aj pre výrobcov áut, pretože elektromobilta je trend, ktorý vo svojich strategických rozhodnutiach musí riešiť každý, kto sa mobilitou zaoberá. To všetko prináša dostupnosť materiálov a inovácií, ktoré pred časom neboli mysliteľné pre použite v bicyklovom segmente. S tým prichádza aj neustále zlacňovanie elektrobicyklov, čím sa stávajú dostupnejšie pre čoraz väčší okruh zákazníkov aj v našich podmienkach. Predpokladám, že u nás preskočíme fázu, kedy by sme vytvárali priaznivé podmienky pre klasické bicykle a vo veľkej miere budeme už riešiť podmienky pre používanie elektrobicyklov. Treba si však uvedomiť, že k tomuto treba aj zodpovedného používateľa. Tu vidím väčší problém, ale nádejou sú práve riešenia, ktoré umožnia každodenné používanie bicykla alebo elektrobicykla.

 

#yousmilewhenyoucycle

photo credits: DEMA Senica, a.s.

» #yousmilewhenyoucycle, News » Rozhovor s Richardom Likavčanom, obchodným...
On Únor 10, 2017
By

« »